Skip to main content Skip to search
lam/
ID:
T194762
  • ལམ (Tibetan, Tibetan script, Original)
    • >  lam/ (Tibetan, Latin script, Transliteration-THL Extended Wylie Transliteration)
    • >  lam (Tibetan, Latin script, Transcription-THL Simplified Tibetan Transcription)

The most common word for path, road, passageway, and so forth.

Subjects

The standard word for the Buddhist "path," namely an organized practice or series of practices that constitute a distinctive path leading from ordinary existence (saṃsāra), to ultimate enlightenment (nirvāṇa). The most famous set of such paths is the "five paths," which are presented in the Lesser Vehicle (Hīnayāna) and Greater Vehicle (Mahāyāna) as being five sequential processes by which someone proceeds to enlightenment. 

Subjects

Other Dictionaries

Other Dictionaries

1. bod rgya tshig mdzod chen mo

[2761] 1... .1༽ འགྲོ་ས་དང། བགྲོད་བྱའི་བཤུལ། ... འགྲོ་ལམ། ... བཤུལ་ལམ། ... རྒྱ་ལམ། ... གཞུང་ལམ། ... སྟོང་ལམ། ... བགྲོད་ལམ། ... ཆུ་ལམ། ... སྐམ་ལམ། ... ཁྲོམ་ལམ། ... མགྱོགས་ལམ། ... དབྱར་ལམ། ... དགུན་ལམ། ... ལམ་ཀ་ཡངས་དོག་... ལམ་ཁ་གྱེན་ཐུར། ... ལམ་ག་བདེ་པོ། ... ལམ་གཏམ་ཉན་བཤད། ... ལམ་ཐག་རིང་ཐུང། ... ལམ་བརླག་པ། ... ལམ་སྟོར་བ། ... ལམ་འཕྱུག་པ། ... ལམ་ནོར་ལྡོག་ཤེས། ... ལམ་དོག་པོར་བཙིར་བ། ... མིང་གི་རྣམ་གྲངས་ལ་གོལ་ས་དང། བགྲོད་བྱ། འགོམ་བྱ། འགྲོ་བྱ། རྒྱུ་བའི་ས། འཇུག་བྱ། ཤུལ་ལམ་བཅས་སོ། 2༽ ཐབས་ཤེས་དང་ལས་སྟངས། ... རིགས་ལམ། ... བསམ་ལམ། ... སྒྲིགས་ [2762] ལམ། ... 3༽ ལུགས་སྲོལ། ... སྔ་ལམ། ... རྙིང་ལམ། ... སྤྱི་ཚོགས་ཀྱི་ལམ། ... ངན་ལམ་སེལ་བ། ... 4༽ ཡུལ་དང་གནས། ... རྨི་ལམ། ... མིག་ལམ། ... གྲི་ལམ། ... ལྔ་ལམ། ... བར་ལམ། ... 5༽ བགྲོད་པར་བྱ་བའི་འཇུག་ངོགས་སམ་གཞིར་གྱུར་པ་སྟེ། གང་ལ་ཞུགས་ནས་འཇིག་རྟེན་དང་འཇིག་རྟེན་ལས་འདས་པའི་གོ་འཕང་མཆོག་ཏུ་བགྲོད་པར་བྱ་བའི་འཇུག་ངོགས་སུ་གྱུར་པའོ། ... བྱང་ཆུབ་ཀྱི་ལམ། ... མདོ་ལམ། ... སྔགས་ལམ། ... 2. མིང་མཐའི་ལའི་རྗེས་སུ་སྦྱོར་རྒྱུའི་འབྱེད་སྡུད་ཀྱི་ཕྲད་ཅིག་... འཕྲལ་ལམ་ཕུགས། ... དཀའ་འགྲེལ་ལམ་རྣམ་བཤད་ལ་ལྟོས། ... 3. མིང་མཐའ་ལའི་རྗེས་སུ་སྦྱོར་བའི་དྲི་བའམ་ཐེ་ཚོམ་སྟོན་བྱེད་ཀྱི་སྒྲ་ཞིག ... ཁོ་དེང་སང་དལ་ལམ་བྲེལ། ...

2. Thupten Phuntsok Dictionary

(1)འགྲོ་ས་དང་། བགྲོད་བྱའི་བཤུལ། འགྲོ་ལམ། བཤུལ་ལམ། རྒྱ་ལམ། གཞུང་ལམ། སྟོང་ལམ། བགྲོད་ལམ། ཆུ་ལམ། སྐམ་ལས། ཁྲོམ་ལམ། འཕྲང་ལམ། མགྱོགས་ལམ། དབྱར་ལམ། དགུན་ལམ། ལམ་ཀ་ཡངས་དོག ལམ་ཁ་གྱེན་ཐུར། ལམ་ག་བདེ་པོ། ལམ་གཏམ་ཉན་བཤད། ལམ་ཐག་རིང་ཐུང་། ལམ་བརླག་པ། ལམ་སྟོར་བ། ལམ་འཕྱུག་པ། ལམ་ནོར་ལྡོག་ཤེས། ལམ་དོག་པོར་བཙིར་བ། མིང་གི་རྣམ་གྲངས་ལ་གོལ་ས་དང་། བགྲོད་བྱ། འགོམ་བྱ། རྒྱུ་བའི་ས། འཇུག་བྱ། ཤུག་ལམ་བཅས་སོ། (2)ཐབས་ཤེས་དང་ལས་སྟངས། རིགས་ལམ། བསམ་ལམ། སྒྲིགས་ལམ། (3)ལུགས་སྲོལ། སྔ་ལམ། རྙིང་ལམ། སྤྱི་ཚོགས་ཀྱི་ལམ། ངན་ལམ་སེལ་བ། (4)ཡུལ་དང་གནས། རྨི་ལམ། མིག་ལམ། གྲི་ལམ། ལྔ་ལམ། བར་ལམ། (5)བགྲོད་པར་བྱ་བའི་འཇུག་ངོགས་སམ་གཞིར་གྱུར་པ་སྟེ། གང་ལ་ཞུགས་ནས་འཇིག་རྟེན་དང་འཇིག་རྟེན་ལས་འདས་པའི་གོ་འཕང་མཆོག་ཏུ་བགྲོད་པར་བྱ་བའི་འཇུག་ངོགས་སུ་གྱུར་པའོ། །བྱང་ཆུབ་ཀྱི་ལམ། མདོ་ལམ། སྔགས་ལམ། (6)མིང་མཐའི་ལའི་རྗེས་སུ་སྦྱོར་རྒྱུའི་འབྱེད་སྡུད་ཀྱི་ཕྲད་ཅིག འཕྲལ་ལམ་ཕུགས། དཀའ་འགྲེལ་ལམ་རྣམ་བཤད་ལ་ལྟོས། །(7)མིང་མཐའ་ལའི་རྗེས་སུ་སྦྱོར་བའི་དྲི་བའམ་ཐེ་ཚོམ་སྟོན་བྱེད་ཀྱི་སྒྲ་ཞིག ཁོ་དེང་སང་དལ་ལམ་བྲེལ།

3. dag yig gsar bsgrigs

༡ འགྲོ་འོང་གི་བགྲོད་ལམ་གྱི་མིང་སྟེ། རྐང་ལམ། གཞུང་ལམ། ལྕགས་ལམ། རྒྱ་ལམ་ཞེས་པ་ལྟ་བུ།

༢ དངོས་གཟུགས་རྒྱུ་ས་ངེས་ཅན་གྱི་མིང་སྟེ། རྩ་ལམ་དུ་སྨན་བཏང་། རྨ་ཆུའི་འབབ་ལམ། རླུང་གི་རྒྱུ་ལམ་ཞེས་པ་ལྟ་བུ།

༣ གནས་གཅིག་ནས་གཅིག་ལ་འགྲོ་བའི་བར་ཐག་གི་མིང་སྟེ། ལོ་ལམ་ཟླ་ལམ། རྟ་པས་ཉིན་ལམ་གཅིག ལེ་བར་བརྒྱད་ཅུའི་ལམ་ལ་འགྲོ་ཞེས་པ་ལྟ་བུ།

༤ བྱ་སྤྱོད་སོགས་ཀྱི་གཞི་འཛིན་ས་སྟེ། བློ་ཐག་རྦད་ཆོད་ཀྱི་སྒོ་ནས་དམངས་གཙོའི་ལམ་ལ་འགྲོ། སྤྱིའི་ལམ་ཕྱོགས། སྤྱོད་ལམ། སྒྲིག་ལམ་ཞེས་པ་ལྟ་བུ།

༥ མིག་སོགས་དབང་བོས་ཤེས་ཐུབ་པའི་ཁོངས་གཏོགས་ཀྱི་མིང་སྟེ། གློག་བརྙན་མིག་ལམ་དུ་ཤར། རོལ་མོ་རྣ་ལམ་དུ་གྲགས་ལྟ་བུ།

༦ ཚིག་སྦྱོར་གྱི་རྣམ་པའི་མིང་སྟེ། སྙན་ངག་གི་ལམ་ནས་དྲངས་ཏེ་སྙན་ཞུ་ཕུལ། ཚིག་སྦྱོར་ཕུན་སུམ་ཚོགས་པའི་ལམ་ནས་དྲངས་ཏེ་མེས་རྒྱལ་ལ་བསྟོད་པ་བྱས་ལྟ་བུ།

༧ དམིགས་ ཡུལ་དང་ འཆ ར་བཀོད་ཀྱི་འབྲས་བུ་སོགས་ཀྱི་དོན་ཏེ། བྱ་བ་ལམ་འགྲོ་བྱུང་། གང་བྱས་ལམ་ལ་འགྲོ། ལས་ཀ་ལམ་ལ་སོང་ལྟ་བུ།

༨ ཆོས་ལུགས་ཀྱི་ཐར་བ་འཐོབ་པའི་ཐབས་ཀྱི་མིང་སྟེ། གཞི་ལམ་འབྲས་གསུམ་ཞེས་པ་ལྟ་བུ།

འབྱེད་སྡུད་ཀྱི་སྒྲ་སྟེ། བལ་ལམ་གསོ་མ་གང་ཡིན་ཡང་སྐུད་པ་བཀལ་ཆོག་ལྟ་བུ། རྒྱས་པར་གམ་ལ་ལྟོས།

4. dung dkar bod rig pa'i tshig mdzod chen mo

ལམ་གྱི་ངོ་བོ་ནི། གང་ལ་ཞུགས་ནས་འཇིག་རྟེན་ནམ་འཇིག་རྟེན་ལས་འདས་པའི་གོ་འཕང་མཆོག་ཏུ་བགྲོད་པར་བྱ་བའི་འཇུག་ངོགས་སུ་གྱུར་བའོ། དབྱེ་ན་ཚོགས་སྦྱོར་མཐོང་སྒོམ་མི་སློབ་ལམ་དང་ལྔ་ཡོད་དོ། ལམ་གྱི་སྒྲ་བཤད་ཙམ་ནི། བགྲོད་པར་བྱ་བའི་འཇུག་ངོགས་སམ་བགྲོད་པར་བྱ་བའི་གཞིར་གྱུར་པས་ན་ལམ་ཞེས་བྱའོ།།

5. smon lam tshig mdzod chen mo

1 1 འགྲོ་ས་དང༌། བགྲོད་བྱའི་བཤུལ། འགྲོ་ལམ། བཤུལ་ལམ། རྒྱ་ལམ། གཞུང་ལམ། སྟོང་ལམ། བགྲོད་ལམ། ཆུ་ལམ། སྐམ་ལམ། ཁྲོམ་ལམ། མགྱོགས་ལམ། དབྱར་ལམ། དགུན་ལམ། ལམ་ཀ་ཡངས་དོག ལམ་ཁ་གྱེན་ཐུར། ལམ་ག་བདེ་པོ། ལམ་གཏམ་ཉན་བཤད། ལམ་ཐག་རིང་ཐུང༌། ལམ་བརླག་པ། ལམ་སྟོར་བ། ལམ་འཕྱུག་པ། ལམ་ནོར་ལྡོག་ཤེས། ལམ་དོག་པོར་བཙིར་བ། མིང་གི་རྣམ་གྲངས་ལ་གོལ་ས་དང༌། བགྲོད་བྱ། འགོམ་བྱ། འགྲོ་བྱ། རྒྱུ་བའི་ས། འཇུག་བྱ། ཤུལ་ལམ་བཅས་སོ། 2 ཐབས་ཤེས་དང་ལས་སྟངས། རིགས་ལམ། བསམ་ལམ། སྒྲིགས་ལམ། 3 ལུགས་སྲོལ། སྔ་ལམ། རྙིང་ལམ། སྤྱི་ཚོགས་ཀྱི་ལམ། ངན་ལམ་སེལ་བ། 4 ཡུལ་དང་གནས། རྨི་ལམ། མིག་ལམ། གྲི་ལམ། ལྔ་ལམ། བར་ལམ། 5 བགྲོད་པར་བྱ་བའི་འཇུག་ངོགས་སམ་གཞིར་གྱུར་པ་གང་ལ་ཞུགས་ནས་འཇིག་རྟེན་དང་འཇིག་རྟེན་ལས་འདས་པའི་གོ་འཕང་མཆོག་ཏུ་བགྲོད་པར་བྱ་བའི་འཇུག་ངོགས་སུ་གྱུར་པའོ། བྱང་ཆུབ་ཀྱི་ལམ། མདོ་ལམ། སྔགས་ལམ།

2. མིང་མཐའི་ལའི་རྗེས་སུ་སྦྱོར་རྒྱུའི་འབྱེད་སྡུད་ཀྱི་ཕྲད་ཅིག ལ འཕྲལ་ལམ་ཕུགས། དཀའ་འགྲེལ་ལམ་རྣམ་བཤད་ལ་ལྟོས།

3. མིང་མཐའ་ལའི་རྗེས་སུ་སྦྱོར་བའི་དྲི་བའམ་ཐེ་ཚོམ་སྟོན་བྱེད་ཀྱི་སྒྲ་ཞིག ལ ཁོ་དེང་སང་དལ་ལམ་བྲེལ།

འགྲོ་འོང་གི་བགྲོད་ལམ་གྱི་མིང་རྐང་ལམ། གཞུང་ལམ། ལྕགས་ལམ། རྒྱ་ལམ་ཞེས་པ་ལྟ་བུ། 2,.(སྦྲེལ་ཚིག) འབྱེད་སྡུད་ཀྱི་སྒྲ་བལ་ལམ་གསོ་མ་གང་ཡིན་ཡང་སྐུད་པ་བཀལ་ཆོག་ལྟ་བུ། རྒྱས་པར་གམ་ལ་ལྟོས།

6. Negi Tibetan-Sanskrit Dictionary

saṃ. 1. mārgaḥ — མི་འམ་ཅི་ཡི་གྲོང་ཁྱེར་ལམ། /བགྲོད་དཀའ་ཉོན་མོངས་བརྒྱ་ཡི་རྟེན༎ durgamaḥ kinnarapure mārgaḥ kleśaśatāśrayaḥ

a.ka.105kha/64.216; ཡོན་ཏན་འདི་བཅུ་བཻ་དར་བྷའི། /ལམ་གྱི་སྲོག་ཏུ་བཤད་པ་ཡིན༎ iti vaidarbhamārgasya prāṇā daśaguṇāḥ smṛtāḥ

kā.ā.319kha/1.42; མྱ་ངན་ལས་འདས་པའི་རྒྱུན་ནི་ལམ་སྟེ། དེས་ན་དེར་འགྲོ་བའི་ཕྱིར་རོ༎ nirvāṇasroto hi mārgaḥ, tena tatra gamanāt abhi.bhā.20ka/939; ངན་སོང་ལམ apāyamārgaḥ a.śa.78ka/69; pathaḥ — ལམ་དེར་མིག་ནི་གཏད་པ་ཡི༎ tatpathe dattanayanaḥ a.ka.297kha/108.44; དགེ་བ་བཅུའི་ལས་ཀྱི་ལམ daśakuśalakarmapatha(–) sū.vyā.151ka/34; panthāḥ — ཁྱོད་ཀྱིས་གྲོང་ཁྱེར་ལྷོ་ཡི་ལམ། /བདག་ཉིད་ཀུན་གྱིས་སྤང་བར་བྱ༎ nagare dakṣiṇaḥ panthā varjyaḥ sarvātmanā tvayā

a.ka.245ka/92.29; ལམ་འདི་ཉིད་ཀྱིས་གཞན་དག་ཀྱང་། /རིགས་པ་མཚུངས་པས་དཔག་པར་བྱ༎ anaineva pathā'nyacca samānanyāyamūhyatām

kā.ā.321ka/1.78; pratipat — ཡོད་པས་མེད་པས་ཡོད་པས་ན། /དེ་ནི་དབུ་མའི་ལམ་ཡིན་ནོ༎ sattvādasattvāt sattvācca madhyamā pratipacca sā

ma.bhā.2ka/13; adhvā — ཚངས་པ་མཚུངས་པར་སྤྱོད་པ་ན་བ་ལམ་དུ་དོར་བར་མི་བྱའོ༎ na glānaṃ sabrahmacāriṇo'dhvani chorayeyuḥ vi.sū.34ka/43; vartma — འདི་དག་ཕལ་ཆེར་བཟློག་པས་ནི། /གཽ་ཌའི་ལམ་དག་མཚོན་པ་ཡིན༎ eṣāṃ viparyayaḥ prāyo lakṣyate gauḍavartmani

kā.ā.319kha/1.42; དེ་ཡིས་ཆུ་ཡི་ལམ་དག་ཏུ། /ལོང་བུ་ཙམ་ལ་ཉིན་བདུན་ཕྱིན༎ gulphamātreṇa saptāhaṃ gatvā jaṅgamavartmanā

a.ka.353ka/47.23; vartanī — ལམ་འདིས་གཞན་ཡང་ཁོང་དུ་ཆུད་པར་བྱ་སྟེ anayā vartanyā'nyadapi gantavyam abhi.bhā.245ka/826; ལམ་འདིས་སྦྱར་བར་བྱའོ༎ anayā vartanyā yojyaḥ abhi.sphu.203kha/971; saraṇiḥ — འཇིག་རྟེན་དུ་ནི་སྐྱེས་བུའི་ལས་ལམ་གྲིབ་མ་བཞིན། /ལུས་ལ་ལྷན་ཅིག་སྤྱོད་འདི་ངེས་པར་མི་མཚོན་ཏེ༎ laṅghyā (lakṣmā li.pā.) na nāma vapuṣaḥ sahacāriṇīyaṃ chāyeva karmasaraṇiḥ puruṣasya loke

a.ka.125kha /66.1; paddhatiḥ — དེ་ལྷོ་ཕྱོགས་ཀྱི་ལམ་དེར་འགྲོར་མི་སྟེར་བ་དང་ལྷག་པར་ཡང་དེར་འགྲོ་འདོད་པར་གྱུར་ནས sa yato dakṣiṇāyāḥ paddhaternivāryate, tataḥ suṣṭhutaramut– kaṇṭhito gantum a.śa.100kha/90; སྙན་ངག་ལམ kāvyapaddhatiḥ kā.ā.320ka/1.50; vīthiḥ — སྐྱོན་གྱི་གྲངས་ལས་རབ་འདས་ནས། /ཡོན་ཏན་ལམ་ནི་རྣམ་པར་འཛིན༎ utkramya doṣagaṇanāṃ guṇavīthiṃ vigāhate

kā.ā.341ka/3.179; padavī — གང་ཡང་ཁ་ཡི་འོད་དེ་སྐྱོན་མེད་བདུད་རྩིའི་ཟེར་གྱི་དོན་མཐུན་དག་གི་ལམ། /མཛེས་མ་ལུས་ནི་ངོ་མཚར་སྙིང་པོ་རི་མོའི་ལམ་དུ་ཇི་ལྟར་འགྲོ་བར་འགྱུར༎ nirdoṣāmṛtaraśmisārthasaraṇiḥ sā kā'pi vaktradyutiḥ sundaryāḥ kathameti citrapadavīmāścaryasāraṃ vapuḥ

a.ka.104kha/10.53; kramaḥ — བྲོས་ཏེ་འདོང་བའི་ལམ་ཡང་མེད། /གཞན་དུ་ཁྱེར་བའང་སུ་ཡང་མེད༎ apayānakramo nāsti netā'pyanyatra ko bhavet

jā.mā.87ka/100; gatiḥ — མཁས་པ་ཁྱོད་ནི་འཇིག་རྟེན་མིག་དང་ལམ། /ང་ཡི་ཆོས་འཛིན་ཤིན་ཏུ་ཡིད་བརྟན་པ༎ lokasya cakṣuśca gatiśca tvaṃ vidurvaiśvāsiko dharmadharaśca mahyam

sa.pu.11kha/17; setuḥ — མི་མཐུན་ཕྱོགས་ལ་བཟོད་ལྡན་པ། /དམ་པ་རྣམས་ནི་ལེགས་བྱས་ལམ༎ vipakṣeṣu kṣamāvantaḥ santaḥ sukṛtasetavaḥ

a.ka.26ka/3.76;

pā. 1. mārgaḥ

i. āryasatyabhedaḥ — འཕགས་པའི་བདེན་པ་བཞི་ནི། སྡུག་བསྔལ་བ་དང་ཀུན་འབྱུང་བ་དང་འགོག་པ་དང་ལམ་མོ༎ caturāryasatyāni — duḥkhasamudayanirodhamārgāśceti he.ta.3ka/4; ལམ་གྱི་བདེན་པ་མ་གཏོགས་པ་འདུས་བྱས་ཀྱི་ཆོས་གཞན་རྣམས་ནི་ཟག་པ་དང་བཅས་པ་དག་གོ༎ mārgasatyaṃ varjayitvā'nye sarve saṃskṛtāḥ sāsravāḥ abhi.bhā.28ka/16

ii. sambhāramārgādayaḥ — ལམ་རྣམ་པ་ལྔ … ཚོགས་ཀྱི་ལམ pañcavidho mārgaḥ…sambhāramārgaḥ abhi.sa.bhā.55ka/76

iii. vastuparīkṣāmārgādayaḥ — ཡང་བྱང་ཆུབ་ཀྱི་ཕྱོགས་ལ་སོགས་པའི་བྱེ་བྲག་གིས་ལམ་རྣམ་པ་བཅུ་གཅིག་ཏུ་རྣམ་པར་གཞག་སྟེ punarbodhipakṣyādibhedenaikādaśavidho mārgo vyavasthāpyate abhi.sa.bhā. 61ka/84

iv. jyotirmārgādayaḥ — འདིར་ལམ་ནི་རྣམ་པ་གསུམ་སྟེ། འོད་ཟེར་གྱི་ལམ་དང iha khalu trividho mārgaḥ—jyotirmārgaḥ vi.pra.274kha/2.101 2. panthāḥ, karmakalāviśeṣaḥ — མཆོངས་པ་དང་ཡི་གེ་དང་ལག་རྩིས་དང་རྩིས་དང་གྲངས་དང་གྱད་ཀྱི་འཛིན་སྟངས་དང་རྒྱང་ནས་ཕོག་པ་དང … ལམ་དང … སྤོས་སྦྱར་བ་ལ་སོགས་པའི་སྒྱུ་རྩལ … ཐམས་ཅད་ལ laṅghite… lipimudrāgaṇanāsaṃkhyasālambhadhanurvede…granthe (? panthe)…gandhayuktau—ityevamādyāsu sarvakarmakalāsu la.vi.80kha/108;

avya. ( འབྱེད་སྡུད། གམ་ངམ་དམ་ནམ་བམ་མམ་འམ། /རམ་ལམ་སམ་ཏམ་འབྱེད་སྡུད་དེ། /སྦྱོར་ཚུལ་སླར་བསྡུའི་སྐབས་དང་མཚུངས༎ ) vā — རབ་ཀྱི་རྩལ་གྱིས་རྣམ་པར་གནོན་པ་ཤེས་རབ་ཀྱི་ཕ་རོལ་ཏུ་ཕྱིན་པ་ལ་ཚུ་རོལ་ལམ་ཕ་རོལ་གང་ཡང་མེད་དོ༎ na hi suvikrāntavikrāmin prajñāpāramitāyāḥ kiñcidāraṃ vā pāraṃ vā su.pa.27ka/7; བུ་རམ་ཤིང་གི་ཚལ་ལམ་སྨྱིག་མའི་ཚལ་ལམ་འོད་མའི་ཚལ་ལམ ikṣuvanaṃ vā naḍavanaṃ vā veṇuvanaṃ vā da.bhū.273ka/63;

dra.— མྱ་ངན་འདས་གྲོང་ལམ་གཅིག་པ། /བདག་མེད་འཕགས་པ་སྟོང་གིས་བགྲོད་པ་འདི༎ imāṃ hi nirvāṇapuraikavartinīṃ…nirātmatāmāryasahasravāhitām abhi.bhā.95ka/1233.

(dra.— རྨི་ལམ། སྨོན་ལམ། སྤྱོད་ལམ། བརྒྱ་ལམ། ཚོང་ལམ། མིག་ལམ། རྣ་ལམ། བཤང་ལམ། ).

7. Jeffrey Hopkins Dictionary

Hopkins' Translations: path; path consciousness; way; road; course;U[connective particle:] and; or
Others' Translations: bad road; {C}practices; (bound to) progress (towards); instruction; effort; forsaking; forsaken; right path
Sanskrit: {LCh,C,MSA,MV}mārga; {LCh,C,MSA}patha; {C}vyadhvan; {C}paddhati; {MV}pratipatti; {C,MV}pratipad; {C}pratipad-gata; {C}prahāṇa (=pradhāna); {C,MSA}vartman
མཚན་ཉིད། རང་འབྲས་བྱང་ཆུབ་ཏུ་བགྲོད་པའི་གོ་སྐབས་ཕྱེ་ཤུལ་དུ་གྱུར་པའི་ལམ་ཞུགས་ཀྱི་མཁྱེན་པ། 
Definition: an exalted knower of one who has entered the path, which provides an opportunity for progressing toward its own effect, enlightenment
དབྱེ་བ། 1ཚོགས་ལམ། 2སྦྱོར་ལམ། 3མཐོང་ལམ། 4སྒོམ་ལམ། 5མི་སློབ་ལམ། 
Divisions: (1) path of accumulation; (2) path of preparation; (3) path of seeing; (4) path of meditation; (5) path of no more learning

8. Rangjung Yeshe Dictionary

1) the Path, path, way, road, [marga]; (spiritual) path; path aspect; path. road. 2) 13th of the འཕགས་པའི་བདེན་པ་བཞི་རྣམ་པ་བཅུ་དྲུག་ཏུ་ཕྱེ་བ་ among the 16 aspects of the four noble truths: Def. by Jamgön Kongtrül: བསྒྲུབས་པས་ཆོས་ཀྱི་དབྱིངས་དེ་ཁོ་ནའི་དོན་འཚོལ་ཞིང་རྟོགས་པར་བྱེད་པའི་མཚན་ཉིད་ཅན་ 3) ལུགས་ system; 4) vivid, see also ལམ་མེ་བ་

Paths. The five paths or stages on the way to enlightenment: the path of accumulation, joining, seeing, cultivation, and no more learning. They can be explained differently according to each of the three vehicles

9. Ives Waldo Dictionary

1) path [= gol sa, bgrod bya, 'gom bya, 'gro bya, rgyu ba'i sa, 'jug bya, shul lam]; 2) way of doing; 3) tradition, custom; 4) sphere/ place of [rmi lam,//mig lam,//gri lam,//lnga lam,//bar lam]

1) path, road, way; 2) way of doing; 3) tradition, custom; 4) sphere/ place of; 5) ?/ or [for words ending in LA]

1) path, road, way; 2) way of doing; 3) tradition, custom; 4) sphere/ place of; 5) ?/ or

10. Jim Valby Dictionary

territory, pathway, course, method, pass, resource, road, route, track, via, systematic way, way, individual growth, path to the cessation of suffering, unfolding of one's nature, SA tshogs lam, sbyor lam, mthong lam, sgom lam, mi slob, passage, space travelled over, distance travelled over, journey, manner of acting to obtain a certain end, or after l, practice tradition, or

11. Richard Barron Dictionary

(spiritual) path; path aspect (of); process

Register:
Language Context:
Phoneme:

Sanskrit

Mahoney, Richard B.. Tibetan-Sanskrit Table of Buddhist Terminology based on the Yogacarabhumi., 2003.
  • pratipad
  • mārga
  • vartman
  • adhva
  • adhvāna
de Kőrös, Alexander Csoma. Mahāvyutpatti: Sanskrit-Tibetan-English Vocabulary. Kolkata: The Asiatic society, 1910.
  • mārgaḥ
  • panthā (panthani)
  • adhvā (adhvan)
  • paddhatiḥ
  • vartanī
  • panthā (panthām)